1

Rostasova obrana

Vážení, ktorí ste zodpovední za domovú prehliadku, obvinenie a odsúdenie Tibora Eliota Rostasa. Obraciame sa na vás, my členovia Združenia slovenskej inteligencie, s protestom voči zneužívaniu verejnej moci na potláčanie pravdy a slobody myslenia ako už viackrát predtým.

V roku 399 pred Kristom sa uskutočnil v demokratických Aténach vykonštruovaný súd nad filozofom Sókratom, ktorý bol obvinený, dnešnou terminológiou, že podvracia štát. Odvtedy sa v dejinách moci a práva táto udalosť nespočetnekrát opakuje.

V roku 2018 pod dymovou clonou spoločenských nepokojov zo záhadnej vraždy novinára, ktorá bola zneužitá na vyvolanie progresívneho politického prevratu, bola v dome iného novinára vykonaná barbarská domová prehliadka – so samopalmi. Tibor Eliot Rostas, šéfredaktor – na politickej korektnosti a mimovládnych organizáciách – nezávislého mesačníka Zem&Vek dostal medzi prvými exemplárne pocítiť, ako je u nás uplatňované elementárne právo na slobodu myslenia. Jeho článok Klin Židov medzi Slovanmi, v ktorom citujúc osobnosti našej národnej svojbytnosti, poslúžil vašej verejnej moci ako zámienka na celú túto politickú frašku, ktorá vyvrcholila jeho odsúdením na peňažný trest, resp. trojmesačné väzenie v októbri 2021. Žalobcovia, podobne ako v prípade Sókrata, hovorili presvedčivo, ale predsa nevyriekli ani slovo pravdy. Tento najhrubší atak na slobodu prejavu je zároveň precedensom v histórii Slovenskej republiky, keď bol niekto odsúdený za citovanie svojich národných buditeľov a tvorcov slovesnosti. Vieme, že týmto vysielate jasný signál potupy a hanobenia Slovenského národa. Bizarnosť celej kauzy u mysliacich ľudí podčiarkol aj tendenčný posudok Jany Plichtovej, herečky s profesorským titulom.

Zaiste viete o chýrnom procese po podpálení Ríšskeho snemu tesne po nacistickom uchopení moci v roku 1933. Do dejín vošiel proces s Jurajom Dimitrovom, ktorý mal poslúžiť ako zámienka na likvidáciu ľavicovej opozície. Dimitrov sa obhajoval na súde, kde boli sudcovia pod veľkým tlakom nacistických pohlavárov a bol oslobodený. Rostas bol však odsúdený a rozsudok si ani nemohol vypočuť.

foto: Matúš Plecho

Hľa, ako sa nám vracia aj nedávna história z 50. rokov, kedy bola vtedajšiemu komunistickému režimu nepohodlná inteligencia umlčovaná sadistickými spôsobmi, režimu, ktorý dokonca ničil aj svojich vlastných súdruhov. Dnes komunizmus znovu ožil a na báze liberálneho režimu realizuje svoje tézy, ktoré poznáme pod pojmom kultúrny marxizmus a politická korektnosť. Isté skupiny sú vyvolené a nedotknuteľné, sú predvojom a vyvolenou triedou povolanou uskutočňovať akési mesiášske poslanie namierené proti skutočnej humanite. Ich subjektívna „pravda“ a videnie sveta je chránená propagandistickým ohlupovaním mlčiacej väčšiny, keď sme nútení na biele hovoriť, že je čierne, na lož pritakávať ako na pravdu a žiť v redefinovanej realite – opravdivý sémantický kolaps.

Od prijatia tzv. protiextrémistických noviel v roku 2016 sme svedkami politických procesov, ktorých cieľom je umlčať nepohodlných publicistov, vydavateľov, opozičných politikov či národných aktivistov. A pochopiteľne – tak ako tomu bolo v dejinách totalitných režimov vždy – zastrašiť zvyšok spoločnosti a vynútiť poslušnosť. Prebieha mediálne lynčovanie tých, ktorí nezdieľajú liberálno-komunistický svetonázor, a títo sú nielen ostrakizovaní, ale aj súdení.

Vy, zodpovední za domovú prehliadku, obvinenie a odsúdenie Tibora Eliota Rostasa, ak zložíte masky tejto nespravodlivosti, v ktorých hráte politické divadlo pre vládnucu ideológiu – ako potentáti tejto – raz skončiacej moci, zistíte že je substanciálny rozdiel medzi kritikou a hanobením. Asi taký ako medzi mužom a ženou. V našom národe sme boli vedení k tejto elementárnej dištinkcii.

Sókrates vedel, že nie všetci sa zo strachu pred odsúdením pridajú na vašu stranu, keď sa uznášate o veciach nespravodlivých (Platón: Obrana Sókratova). Nepožadujeme nápravu, lebo pravdy v tomto bezprávnom systéme, ktorý zasiahol ako epidémia celú západnú civilizáciu, sa nedá dovolať. My vám len nastavujeme jej zrkadlo presne tak, ako píše filozof: „Veď sudca nesedí na súde preto, aby robil právo predmetom milosti, ale preto, aby rozsudzoval; a je pod prísahou, že nebude prejavovať priazeň podľa svojho osobného zdania, ale že bude súdiť podľa zákonov.“

Dúfame, že príde po nás zdravá civilizácia postavená na hierarchických a organických princípoch, a nie na ideológii kultúrneho marxizmu a sionizmu. Vtedy sa budú na lekciách z práva, dejepisu, či občianskej náuky učiť, ako fungovalo bezprávie v prvých dekádach tretieho milénia. Popri štúdiu archívov, tlače, filmových záberov z nacistických a komunistických monsterprocesov bude slúžiť za príklad aj tento váš perfídny proces s Tiborom Eliotom Rostasom. Vedzte, že vaše mená a funkcie už nielen vošli do pamäte nás nezastrašených a mysliacich ľudí, ale vojdú do kolektívnej pamäte národa ako kedysi súdy s buržoáznymi nacionalistami. Pamätajte, že aj vás si skutočná spravodlivosť nájde, najneskôr v hodinu vašej smrti a stretnutia s Najvyšším sudcom. Tam vaša maska a pretvárka nebude mať nijakej právoplatnosti.

Tento list teda nekončíme naivným volaním po satisfakcii spravodlivosti, ale pamätným citátom zo záveru obhajovacej reči katolíckeho aktivistu MUDr. Silvestra Krčméryho 24. júna 1954 v Trenčíne: „Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu. Každý, kto má v rukách moc si myslí, že môže tú pravdu potláčať, zničiť ju alebo ukrižovať. Ale pravda vždy vstala z mŕtvych. A niekedy aj na tretí deň.“

7. novembra 2021 na výročie Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie

za Združenie slovenskej inteligencie

PhDr. PaedDr. Peter Grečo, PhD., autor protestu

Ing. Branislav Čech, predseda

signatári

MUDr. Ján Lakota, CSc., lekár, vedecký pracovník

Doc. PhDr. Ivan Mrva, CSc. historik, vysokoškolský pedagóg

Mgr. Rafael Rafaj, Inštitút národnej politiky, predseda

plk. v. v. ThMgr. Ignác Juruš, katolícky kňaz

Mgr. Miloš Zverina, vydavateľ

PaedDr. Vincent Bujňák, býv. učiteľ, dôchodca

PhDr. Ľubomír Huďo, novinár a spisovateľ

PhDr. Martin Lacko, PhD., historik

Doc. Ján Dudáš, DrSc., vedec a vysokoškolský pedagóg

RNDr. Ján Dudáš, PhD., molekulárny biológ a genetik

Andrea Šulíková, opatrovateľka

Ing. Vladimír Bizoň, ŠDDO. pilot vo výslužbe

Mgr. Ľuboš Volko, katolícky kňaz, učiteľ

Ing. Tomáš Vaško, podnikateľ

František Gajdoš, podnikateľ

Dr. Jozef M. Rydlo, historik

Jozef Fila, podnikateľ

Mgr. Peter Kozolka, učiteľ na dôchodku

Ing. Miloš Sečkár, dôchodca

Ing. Ľubomír Scherhaufer, dôchodca

Doc. PhDr. Marián Ambrozy, PhD., MBA, filozof

RNDr. Igor Serváček, matematik

Ing. Peter Kohút, CSc., vedec

RNDr. Peter Bielik, referent

Ing. Pavol Zuskáč, projektant

Rastislav Jakubek, slobodný umelec

Marek Gábrik, študent a bloger

PhDr. Andrea Rysová, PhD., odborný asistent, pedagóg

Ing. Vladimír Šimko, lektor, predseda občianskeho združenia

Michal Gašparovič, dôchodca, predseda občianskeho združenia

Ing. Erik Hanulík, živnostník

Róbert Šafár

Magdaléna Skalská

pplk. v.v. Ing. Rudolf Rudohradský

Alena Řehaková

Ing. Aladár Smidžár

Michal Dieneš

Janka Hriňáková, vydavateľ novín Podtatranský kuriér

Ľubomír Schmida – umelecký fotograf

Ing. Ľubomír Maliarik, informatik, dôchodca

Marian Mydlo – klub spisovateľov

Bc. Alžbeta Fülöpová

Ing. Bc. Jiří Mihola, CSc., vysokoškolský pedagog

Mgr. Jaroslav Kulha

Ing. Martina Sielaff

PhDr. Ľudmila Rešovská

Katarína Kokoruďová – dôchodkyňa

Vladimír Gancarčík

Slovenské Hnutie Obrody

Maroš Dlugoš

Dana Vážna, pokladníčka

Andrea Fatulová

JUDr. Milan Tadial

JUDr. Ján Čarnogurský st.

JUDr. Adriana Krajníková, advokátka

Mária Šimlingerová

Marta Čepišáková

Mgr. Miloslava Olerínyová

Mária Gmucová

Nidal Saleh, spisovateľ

Ing. Ján Kolník, živnostník